Pevné disky, SSD^(SSDs) a ďalšie úložné zariadenia vyžadujú nejaký druh systému na usporiadanie fyzického úložiska dát do niečoho, čomu výpočtové zariadenie rozumie. 

Oddiely, zväzky a logické jednotky sú príkladmi rôznych spôsobov, ako môžete zmapovať priestor vášho úložného zariadenia. Hoci vykonávajú podobnú prácu, sú medzi nimi podstatné rozdiely.

Začnite navrchu: Fyzické disky

Počítače ukladajú všetky údaje na nejakú formu fyzických médií – zvyčajne na pevný disk ( HDD ) alebo SSD ( Solid State Drive ). Fyzické úložisko je niečo, čoho sa môžete dotknúť a skutočné údaje sú reprezentované nejakým fyzickým spôsobom. Jamky a plochy na optickom disku predstavujú jednotky a nuly. V SSD sú tieto dátové bity vyjadrené pamäťovými bunkami, ktoré majú rôzne úrovne nabitia.

Zväzky aj oddiely sú dátové štruktúry nachádzajúce sa na fyzických diskoch a medzi nimi. Váš fyzický disk bude plne obsahovať zväzky, ktoré používate pre väčšinu domácich používateľov. Môže sa však stať aj opak, ktorý sme vysvetlili nižšie v časti „Logické vs. fyzické objemy^(Volumes) “.

Najdôležitejšie fakty, ktoré treba pochopiť, sú, že celý fyzický disk môže byť jeden zväzok, že na jednom fyzickom disku môže byť viacero zväzkov a že jeden zväzok sa môže rozprestierať na viacerých fyzických diskoch.

Čo je to oddiel?

Najjednoduchší spôsob, ako opísať oddiel, je fyzické poddelenie úložného zariadenia, akým je napríklad pevný disk. Oddiel začína a končí v určitom bode na pevnom disku alebo v pokročilejších nastaveniach viacerých diskov to môže byť segment virtuálneho disku. 

Predstavte si to ako rozdelenie poľa na pozemky. Každý oplotený pozemok je ako priečka na príjazde.

Operačné systémy vo všeobecnosti zaobchádzajú s oddielmi, ako keby to boli samostatné fyzické pevné disky. Ako používateľ neuvidíte žiadny praktický rozdiel medzi tým, či máte v počítači dva pevné disky a jeden disk je rozdelený na dve partície.

Čo je to zväzok?

Pojem „zväzok“ sa často používa zameniteľne s výrazom „disk“ a dokonca aj „oddiel“, ale je medzi nimi zásadný rozdiel. Nepomáha, že rôzne operačné systémy a počítačová literatúra používajú niektoré z týchto výrazov voľne a zameniteľne. Zmätok je nevyhnutný, ale pokúsime sa veci trochu objasniť.

Zväzok je samostatná dátová jednotka. Má označenie zväzku (názov), jeden súborový systém (napr. NTFS alebo FAT32 ) a zvyčajne zaberá celý disk alebo partíciu.

Keď vidíte svoje jednotky, ako napríklad C: alebo D:, vidíte zväzok. Pretože zväzky majú zvyčajne veľkosť disku alebo oddielu, je ľahké zabudnúť, že nejde o jednu a tú istú vec, ale o dva odlišné koncepty.

Na dôkaz toho zvážte, že zväzok môžete uložiť ako súbor, napríklad disk DVD alebo obraz disku. Potom môžete tieto obrazové súbory „pripojiť“ ako zväzky vo svojom operačnom systéme a budú sa správať a vyzerať ako fyzická jednotka alebo naformátovaná oblasť.

Ďalším typickým príkladom rozdielu medzi zväzkami a oddielmi je, že disketu nemôžete rozdeliť, ale stále je to úložný zväzok. To isté platí pre jednotku bez oddielov, čo znamená, že má jeden oddiel, ktorý náhodou používa celý disk. Neexistujú žiadne oddiely, ale stále je to zväzok.

Dúfajme^(Hopefully) , že to demonštruje rozdiel medzi zväzkom a pojmami, ako je jednotka alebo oddiel.

Logické vs. fyzické objemy

Teraz, keď sme zistili, že zväzok nemusí byť nevyhnutne rovnaký ako pevný disk^(HDD) alebo oddiel, je dobré stručne prediskutovať „logické“ zväzky. Aj keď na jednom fyzickom disku môžete mať viacero zväzkov, existujú aj situácie, keď veľkosť zväzku presahuje to, čo dokáže pojať jeden disk.

Tu prichádzajú na rad logické zväzky. Logický zväzok vyzerá pre používateľa ako veľký súvislý úložný priestor. Fyzicky sa však nachádza na rôznych miestach na jednom disku alebo dokonca na miestach, ktoré zahŕňajú niekoľko diskov.

Logické pohony

Nezamieňajte si logický zväzok s logickou jednotkou. Ak rozdelíte fyzický disk na viacero oddielov a potom naformátujete každý oddiel ako zväzok, pričom každý bude mať svoje písmeno jednotky, tieto jednotky sú „logické“ jednotky. Presne povedané, všetky zväzky sú logické, pretože nemusia byť nevyhnutne spojené s jedným alebo celým fyzickým diskom. Napriek tomu sa zdá bežnejšie, že výraz „logický zväzok“ označuje zväzok, ktorý zahŕňa viacero jednotiek.

To všetko znamená, že z pohľadu operačného systému existuje len jeden disk s jedinou kolekciou adries úložiska. Mechanizmy na pozadí logického disku jednoducho zaisťujú, že údaje sa zapisujú do správneho fyzického umiestnenia mapovaného na adresy úložiska logických diskov, bez ohľadu na to, ktorý fyzický disk to môže byť.

Základné disky vs. dynamické disky

V systéme Windows^(Windows) existujú dva typy konfigurácie pevného disku: Základné disky^(Disks) a Dynamické disky^{(Dynamic Disks)} .

Je veľmi pravdepodobné, že váš počítač so systémom Windows^(Windows) má svoje jednotky nakonfigurované ako Basic Disk s. Existujú dva typy základného disku^{(Basic Disk)} . Tie, ktoré používajú hlavný zavádzací záznam^{(Master Boot Record)} ( MBR ), môžu mať štyri primárne oddiely alebo tri primárne oddiely a jeden rozšírený oddiel, ktorý možno rozdeliť na mnoho logických oddielov. Nové^(New) počítače, ktoré používajú tabuľku oddielov GUID^{(GUID Partition Table)} ( GPT ), môžu mať 128 oddielov, čo je oveľa viac ako oddiel MBR .

Ak sa chcete dozvedieť viac o rozdieloch, pozrite si MBR vs. GPT: Ktorý formát je lepší pre SSD disk? ^{(MBR vs. GPT: Which Format Is Better for an SSD Drive?)}.

Či už MBR^{(Whether MBR)} alebo GPT , všetky základné disky používajú tabuľku oblastí na správu oblastí na disku. Na druhej strane dynamické disky využívajú databázu Logical Disk Manager ( LDM ). Táto databáza obsahuje informácie o zväzkoch, ktoré sa nachádzajú na dynamickom disku, ako je ich veľkosť, kde začínajú a končia a ich súborové systémy. Dynamické^(Dynamic) disky tiež podporujú oddiely GPT a MBR , ale idú nad rámec toho.

Dynamické^(Dynamic) disky umožňujú niekoľko trikov, ktoré základné disky nedokážu. Najdôležitejšia je schopnosť vytvárať rozložené a pruhované zväzky. Inými slovami, zväzky existujú na viac ako jednom fyzickom disku. 

Rozložený zväzok^{(spanned )} sa operačnému systému prezentuje ako jeden zväzok, ale fyzické údaje existujú na viacerých diskoch. Zväzok je vytvorený z viacerých segmentov neprideleného priestoru z viacerých diskov a možno ho rozšíriť.

Pruhovaný^{(striped )} zväzok tiež spája viacero fyzických diskov do jedného logického zväzku, ale údaje sa prekladajú na všetky disky, takže je možné kombinovať rýchlosti čítania a zápisu z jednotiek. Striping je známy aj ako RAID 0 a ponúka najvyššiu rýchlosť pre mechanické pevné disky. Táto technika zvyšovania rýchlosti je menej relevantná pre SSD^{(less relevant for SSDs)} .

Nepridelený priestor

Keď na vytváranie alebo odstraňovanie zväzkov na disku použijete správcu partícií alebo inú podobnú diskovú pomôcku, môžete vidieť časť danej fyzickej jednotky označenú ako „nepridelené miesto“. 

To znamená, že fyzický priestor na disku nie je momentálne súčasťou žiadnej štruktúry. Nepridelené miesto môže byť na konci disku, v strede alebo kdekoľvek inde. Ak vymažete diskovú oblasť uprostred celkového miesta na disku, potom sa táto oblasť úložného priestoru stane neprideleným priestorom.

Ak vidíte nepridelené alebo voľné miesto, môžete v tomto priestore vytvoriť jeden alebo viacero oddielov alebo zväzkov. V niektorých prípadoch môžete rozšíriť susedný oddiel tak, aby zahŕňal tento nepridelený priestor.

Zmena veľkosti oddielov, zväzkov^(Volumes) a logických^(Logical) jednotiek

V závislosti od typu oddielu, ktorý máte a kde na disku sa nachádza, môžete zmeniť veľkosť oddielov. Povedzme napríklad, že máte na jednotke dve oblasti, no na jednej vám dochádza miesto a na druhej máte dostatok miesta. Môžete zmenšiť jeden oddiel, čím sa vytvorí nepridelené miesto, a potom rozšíriť druhý oddiel.

Ako skontrolovať štruktúru disku^(Disk) v systéme Windows^(Windows) , Ubuntu Linux a macOS

Windows, Linux a macOS sú tri primárne operačné systémy pre stolné počítače a všetky majú svoje vlastné nástroje na správu diskov alebo oddielov. Rôzne^(Different) distribúcie Linuxu^(Linux) môžu mať správcov, ktorí vyzerajú odlišne, ale všetky majú rovnakú širokú funkčnosť.

Správa diskov systému Windows

Pomôcka Microsoft Windows Disk Management je pomerne prepracovaná a umožňuje vykonávať takmer všetky operácie súvisiace s oddielmi, zväzkami a ďalšími. Môžete ho otvoriť rôznymi spôsobmi, ale najjednoduchšie je kliknúť pravým tlačidlom myši na tlačidlo Štart^{(Start Button)} a vybrať Správa diskov^{(Disk management)} .

Po otvorení aplikácie uvidíte každý disk a zväzok v počítači. Aplikácia Správa diskov^{(Disk Management)} umožňuje jednoducho zistiť, ktoré zväzky sú vo vašom počítači a na ktorých fyzických diskoch sú. Môžete tu tiež priradiť písmená jednotiek a diagnostikovať, či sa disky alebo zväzky nepripájajú správne. Grafika disku tiež jasne ukazuje, aký typ oddielu používa každý zväzok.

Disková utilita Ubuntu Linux

V Ubuntu Linux sa zahrnutý nástroj na správu diskov jednoducho nazýva Disky^(Disks) . Podobne ako pomôcka systému Windows^(Windows) vám poskytuje jasné vizuálne rozdelenie fyzických jednotiek a zväzkov, ktoré sa na nich nachádzajú. 

Môžete tu tiež spravovať svoje zväzky a oddiely, ale nezabudnite, že Linux má komplikovanejšiu sadu predvolených oddielov ako Windows . Napríklad odkladací oddiel je to, čo Linux používa ako odkladací priestor RAM , zatiaľ čo ^(RAM)systém Windows^(Windows) jednoducho používa súbor^(file) na existujúcom oddiele. 

Aj keď vždy platí, že by ste nemali chodiť okolo odstraňovania partícií, pokiaľ neviete, že je to bezpečné, v Linuxe^(Linux) to platí dvojnásobne .

Disková utilita pre macOS

Disková utilita^{(Disk Utility)} pre macOS nie je taká zaneprázdnená informáciami ako iné operačné systémy. Napriek tomu ponúka najdôležitejšie funkcie, ktoré potrebujete pri nastavovaní alebo úprave štruktúry disku.

Najjednoduchší spôsob, ako spustiť Disk Utility , je použiť Spotlight Search . Takže stlačte Command + Space a potom napíšte Disk Utility . Potom stlačením klávesu Enter spustite program.

Zobrazí sa vám všetky jednotky pripojené k vášmu Macu^(Mac) , ako aj štruktúra týchto jednotiek. Pamätajte^(Just) , že macOS nedokáže porozumieť niektorým formátom súborov, ako napríklad NTFS , bez špeciálneho softvéru tretích strán.

Použite Pozor!

Po oboznámení sa so všetkými týmito informáciami o oddieloch, zväzkoch a logických jednotkách je tu ešte jedna vec, ktorú by ste si mali uvedomiť. Pohrávanie sa s oddielmi a štruktúrami jednotiek môže ľahko zničiť vaše údaje. Najbezpečnejší čas na prácu s oddielmi je, keď je váš disk aj tak prázdny a vy vykonáte počiatočné nastavenie.

Aj keď je možné vytvárať oddiely alebo upravovať, odstraňovať a meniť ich veľkosť na jednotke, ktorá sa používa, nemali by ste to robiť bez zálohovania informácií, ktoré nechcete stratiť.

What Is the Difference Between a Partition, a Volume, and a Logical Drive?

Hard drives, SSDs, and other storage devices require some sort of system to organize their physical data storage into something a computing device can understand. 

Partitions, volumes, and logical drives are all examples of different ways you can map out your storage device real estate. Although they do a similar job, there are essential differences between them.

Start at the Top: Physical Drives

Computers store all data on some form of physical media—usually a hard disk drive (HDD) or Solid State Drive (SSD). Physical storage is something you can touch, and the actual data is represented in some physical way. Pits and lands on an optical disc represent ones and zeroes. In an SSD, those data bits are expressed by memory cells that hold varying charge levels.

Both volumes and partitions are data structures found within and across physical disks. Your physical disk will fully contain the volumes you use for most home users. However, the opposite can also happen, which we’ve explained below under “Logical vs. Physical Volumes.”

The most important facts to understand are that the entirety of a physical disk can be a single volume, that multiple volumes can be on one physical disk, and that one volume can span across multiple physical disks.

What Is a Partition?

The simplest way to describe a partition is as a physical subdivision of a storage device like a hard disk drive. A partition starts and ends at a specific point on the hard drive or in more advanced multi-disk setups it may be a segment of a virtual drive. 

Think of it as dividing a field into plots of land. Each fenced-off plot of land is like a partition on a drive.

Operating systems generally treat partitions as if they were separate physical hard drives. As a user, you won’t see any practical difference between having two hard drives in your computer and having one drive split into two partitions.

What Is a Volume?

The term “volume” is often used interchangeably with “disk” and even “partition,” but there’s a fundamental difference between them. It doesn’t help that different operating systems and computer literature use some of these terms loosely and interchangeably. Confusion is inevitable, but we’ll try to clarify things somewhat.

A volume is a self-contained data unit. It has a volume label (name), a single file system (e.g., NTFS or FAT32), and usually takes up an entire disk or partition.

When you see your drives, such as C: or D:, what you’re seeing is a volume. Because volumes are usually disk-sized or partition-sized, it’s easy to forget that they are not one and the same thing, but two distinct concepts.

For evidence of this, consider that you can store a volume as a file, such as a DVD or a disk image. You can then “mount” these image files as volumes in your operating system, and they’ll act and look just like a physical drive or a formatted partition.

Another typical example of the difference between volumes and partitions is that you cannot partition a floppy disk, but it is still a storage volume. The same goes for a drive with no partitions, which just means that it has a single partition that happens to use the entire disk. There are no partitions, but it’s still a volume.

Hopefully, that demonstrates a volume’s distinction from concepts like drive or partition.

Logical vs. Physical Volumes

Now that we’ve established that a volume isn’t necessarily the same as an HDD or partition, it’s a good idea to discuss “logical” volumes briefly. While you can have multiple volumes on one physical disk, there are also situations where the size of a volume exceeds what a single disk can accommodate.

This is where logical volumes come into play. A logical volume looks like a large continuous storage space to the user. Still, physically it is on different locations on a single disk or even on locations that span several disks.

Logical Drives

Don’t confuse a logical volume with a logical drive. If you partition a physical drive into multiple partitions and then format each partition as a volume, each with its drive letter, those drives are “logical” drives. Strictly speaking, all volumes are logical since they are not necessarily linked to a single or entire physical drive. Still, it seems more common for the term “logical volume” to refer to a volume that spans multiple drives.

All this means is that from the operating system’s perspective, there is just one single drive with a single collection of storage addresses. The background mechanisms of the logical drive simply make sure that data is written to the correct physical location mapped to the logical drives storage addresses, regardless of which physical drive that may be.

Basic Disks vs. Dynamic Disks

In Windows, there are two types of hard drive configuration: Basic Disks and Dynamic Disks.

It’s most likely that your Windows computer has its drives configured as Basic Disks. There are two types of Basic Disk. Those that use a Master Boot Record (MBR) can have four primary partitions or three primary partitions and one extended partition, which can be divided into many logical partitions. New computers that use the GUID Partition Table (GPT) can have 128 partitions, far more than an MBR partition.

To learn more about the differences, check out MBR vs. GPT: Which Format Is Better for an SSD Drive?.

Whether MBR or GPT, all basic disks use a partition table to manage the partitions on a disk. On the other hand, dynamic disks use the Logical Disk Manager (LDM) database. This database holds information on the volumes that reside on the dynamic disk, such as their size, where they begin and end, and their file systems. Dynamic disks also support GPT and MBR partitions but go beyond that.

Dynamic disks allow a few tricks that basic disks don’t. The most important one is the ability to create spanned and striped volumes. In other words, volumes exist on more than one physical disk. 

A spanned volume presents itself as a single volume to the operating system, but the physical data exists on multiple disks. The volume is built up from multiple segments of unallocated space from multiple disks and can be expanded.

A striped volume also combines multiple physical drives into a single logical volume, but data is interleaved across all disks so that the read and write speeds of the drives can be combined. Striping is also known as RAID 0 and offers the fastest speeds for mechanical hard drives. This speed-boosting technique is less relevant for SSDs.

Unallocated Space

When you use a partition manager or other similar disk utility to create or delete volumes on a disk, you may see a section of a given physical drive marked as “unallocated space.” 

This means that the physical space on the drive isn’t currently part of any structure. Unallocated space can be at the end of a disk, in the middle, or anywhere else. If you delete a disk partition in the middle of the disk’s total space, then that storage space region becomes unallocated space.

If you see unallocated or free space, you can create one or more partitions or volumes in that space. In some cases, you can expand an adjacent partition to include that unallocated space.

Resizing Partitions, Volumes, and Logical Drives

Depending on the type of partition you have and where on the disk it’s located, you can resize partitions. For example, let’s say you have two partitions on a drive, but you’re running out of space on one and have plenty of space on the other. You might shrink one partition, creating unallocated space, and then expand the other partition.

How to Check Your Disk Structure in Windows, Ubuntu Linux & macOS

Windows, Linux, and macOS are the three primary desktop operating systems, and all have their own disk or partition management utilities. Different distros of Linux may have managers that look different, but they all have the same broad functionality.

Windows Disk Management

The Microsoft Windows Disk Management utility is quite sophisticated and allows you to do almost all operations related to partitions, volumes, and more. You can open it in various ways, but the easiest is to right-click on the Start Button and select Disk management.

Once you’ve got the app open, you’ll see every disk and volume on your computer. The Disk Management app makes it easy to see which volumes are on your computer and what physical disks they are on. You can also assign drive letters here and diagnose if disks or volumes aren’t mounting correctly. The disk graphics also clearly show what type of partition each volume uses.

Ubuntu Linux Disk Utility

In Ubuntu Linux, the included disk management utility is simply called Disks. Like the Windows utility, it gives you a clear visual breakdown of the physical drives and the volumes that reside on them. 

You can also manage your volumes and partitions here, but remember that Linux has a more complicated set of default partitions than Windows. For example, the swap partition is what Linux uses as RAM swap space, whereas Windows simply uses a file on an existing partition. 

While it’s always true that you should not go around deleting partitions unless you know it’s safe, that’s doubly true on Linux.

macOS Disk Utility

The macOS Disk Utility isn’t as busy with information as other operating systems. Still, it offers the most critical functions you need when setting up or modifying a disk’s structure.

The easiest way to launch Disk Utility is to use Spotlight Search. So press Command + Space and then type Disk Utility. Then press Enter to launch the program.

This will show you all the drives connected to your Mac, as well as the structure of those drives. Just remember that macOS can’t understand certain file formats, such as NTFS, without special third-party software.

Use Caution!

After learning all this information about drive partitions, volumes, and logical drives, there’s one more thing you should be aware of. Messing around with partitions and drive structures can easily destroy your data. The safest time to work with partitions is when your drive is blank anyway, and you perform the initial setup.

While it is possible to create partitions or modify, delete, and resize them on a drive that’s being used, you shouldn’t do it without backing up information that you’re not willing to lose.

Related posts

• Aký je rozdiel medzi VPN a inteligentným DNS?

• USB 3 vs. USB-C: Aký je rozdiel?

• Thunderbolt 3 vs USB-C: Aký je rozdiel?

• Aký je rozdiel medzi firmvérom a softvérom?

• SD karta sa nedá prečítať? Tu je návod, ako to opraviť

• 9 opráv, keď Xbox Party Chat nefunguje

• Mali by ste defragmentovať SSD?

• OPRAVA: Nedá sa pripojiť k sieti Steam

• Oprava naplánovanej úlohy, ktorá sa nespustí pre súbor .BAT

• 10 nápadov na riešenie problémov, keď váš Amazon Fire Stick nefunguje

• 21 príkazov CMD, ktoré by mali poznať všetci používatelia systému Windows

• Rýchlosť sťahovania prehliadača Chrome je nízka? 13 spôsobov, ako opraviť

• Čo robiť, ak nemáte prístup k svojmu účtu Google

• Potrebujete bránu firewall tretej strany na počítačoch Mac a Windows?

• Ako opraviť chybu Err_Cache_Miss v prehliadači Google Chrome

• Čo je to DirectX a prečo je to dôležité?

• Opravte chyby „Inštrukcia v referenčnej pamäti sa nedá prečítať“.

• Ako opraviť chybu „Server RPC je nedostupný“ v systéme Windows

• Ako vyriešiť problémy s oneskorením Google Stadia

• Grafický ovládač zobrazuje základný grafický adaptér spoločnosti Microsoft? Ako to opraviť